Mňaaau! Ahojte, volám sa Lilo a ako už môžete tušiť, svoje meno som dostal kvôli svojmu malému vzrastu, keďže som ešte stále malé mača. Nemám ale typickú mačiatkovskú povahu, asi kvôli môjmu dramatickému štartu do života. Jeden neskorý upršaný jesenný večer som sa vyrojil spolu so svojimi súrodencami na parkovisku pri Internátoch na Vlčincoch, ale nikto si nás nevšímal. Ako dni plynuli, moji súrodenci postupne mizli a nikdy v živote som ich už nevidel. Ja som bol ale bojovník a nakoniec som si našiel miesto pri mojich dvoch starších ryšavých kamarátoch. Mňau! Poviem vám, bola to fuška! Zozačiatku ma odháňali a packali, ale ja som sa nedal a nakoniec sa z nás stali super kamoši, vypelíchaná srsť dorástla a dokonca ma aj naučili ako sa nechať pohladkať.

Niekoľko ďalších týždňov sme prežili vonku, už sme ani nedúfali, že sa niekedy z ulice dostaneme a potom to prišlo! Dostal som sa do Žilinských labiek. Prvýkrát v živote som mal teplo, čisto, lieky, bezpečie a plnú misku iba pre seba, strašne som sa ale bál. Iba som ležal vo svojom novom peliešku a každého, kto ma skúšal chytiť na ruky som poriadne doškriabal. Ani žiadne hračky ma nezaujímali a tak si všetci mysleli, že som veľký nedovyvinutý kocúr, ale keď im veterinároch povedal, že mám iba 4 mesiace, všetkých som šokoval!

Dôležité info:

• Pohlavie: Kocúrik
• Vek: 1 rok a 2 mesiace
• Očkovania: Áno
• Kastrácia: Nie

Dnes už som trošku starší a hádajte čo? Už sa tak nebojím! Nie som síce najodvážnejší, ale každý deň sa snažím viac a viac dôverovať ľuďom a ostatným mačkám. Znovu sa učím byť mačaťom a hrať sa od rána do večera. Krôčik po krôčiku so mnou dobrovolníci pracujú a aj keď mi semtam strach skriví zadné nôžky do X, nepošriabem vás, čestné pionierske. Aj keď budem potrebovať ešte trochu času na socializáciu, už teraz sa neviem dočkať na svoj nový domov a ľudí, ktorí mi dajú nekonečnú lásku a oporu.